Roman II.

	Roman II.
	byzantský cisár
	; Konštantín VII. a Roman II., zlatý solidus
Panovanie
Dynastia	Macedónska dynastia
Panovanie	959 – 963
Korunovácia	6. apríl 945; (ako spolucisár)
Predchodca	Konštantín VII.
Nástupca	Nikefor II.
Biografické údaje
Pôvodné meno	starogr. Ρωμανός Β΄ – Rómanos II., iný prepis: Romanos II.
Narodenie	939; Konštantínopol
Úmrtie	15. marec 963; Konštantínopol
Vierovyznanie	ortodoxné kresťanstvo
Rodina
Manželka	I. Bertha; II. Theofanó
Potomstvo	Bazil II., Konštantín VIII., Anna Porfyrogennéta, dcéra?
Otec	Konštantín VII.
Matka	Helena Lekapéna
Odkazy
	Roman II.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Byzantský portál; Biografický portál

Roman II. (starogr. Ρωμανός Β΄ – Rómanos II., iný prepis: Romanos II., nazývaný aj: Porfyrogennétos alebo Porfyrogenet; * 939, Konštantínopol – † 15. marec 963, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 959 – 963.^[1]^[2]

Životopis

Konštantín sa narodil v roku 939 ako syn byzantského cisára Konštantína VII. a cisárovnej Heleny Lekapény. Keďže sa narodil v purpurovej komnate cisárskeho paláca, patrí mu titul Porfyrogennétos. Už ako maloletý bol v septembri 944 cisárom Romanom I. Lekapénom zasnúbený^[1]/oženený^[2] s talianskou princeznou Berthou (Bertou, Eudokiou). Bertha však čoskoro v mladom veku zomrela. Roman si následne vynútil sobáš s krásnou, no neurodzenou Anastásiou, ktorá ako cisárovná prijala meno Theofanó, získala na dvore veľký vplyv.^[1]^[2]

Za spolucisára bol Roman korunovaný už v roku 945, na trón ako samovládca nastúpil po smrti Konštantína VII. ako dvadsaťjeden ročný. Po nástupe na trón v roku 959 sa Roman zbavil niektorých dvoranov a radcov, a na Theofaninu žiadosť dokonca nechal svoju matku Helenu vykázať do kláštora.^[1]^[2]^[3]

Sám sa o správu ríše veľmi nezaujímal. Vojenské záležitosti ponechal na vojenských generálov Nikefora a Leona Fókovcov, správu ríše riadil parakoimomenos Jozef Bringas. V roku 961 sa Nikeforovi podarilo znovu dobyť Krétu, ktorá bola pod moslimskou nadvládou. V roku 962 dobyť sa Nikeforovi podarilo získať hamdánovské hlavné mesto Aleppo.^[1]^[2] Vydával zákony proti mocnej vrstve bohatých aristokratov (dynatoi) a pokúšal sa pred ich zásahmi ochrániť vojenské statky (stratiotika ktemata).^[4]

Roman zomrel náhle v roku 963 zomrel. Zanechal po sebe dvoch maloletých synov Bazila II. a Konštantína VIII., ktorí boli ešte počas jeho života korunovaní za cisárov.^[1]^[2] Na základe Skylitzovej kroniky existovali hypotézy, že bol otrávený svojou manželkou Theofanó^[5], čo sa však dnes zdá málo pravdepodobné, pretože ich vzťahy sa zdali byť dobré a Theofanó len krátko pred Romanovou smrťou porodila ich tretie dieťa, princeznú Annu.^[3] Moci sa po jeho smrti ujal Nikefor II., ktorý premohol v boji o moc eunucha Bringa a vzal si Theofanó za manželku.^[4]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Romanos II. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 419.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ROMANOS II. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1806 – 1807. (po anglicky)
↑ ^a ^b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 172 – 175.
↑ ^a ^b ROMAN II In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 344. (po anglicky)
↑ THEOPHANO In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2064. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roman II.

Vladárske tituly
Roman II. Macedónska dynastia
Predchodca Konštantín VII.	cisár 945/959 – 963	Nástupca Nikefor II.

[:VV-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Romanos II. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 419.

[:KZD-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ROMANOS II. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1806 – 1807. (po anglicky)

[:DB-3] ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 172 – 175.

[:ROS-4] ROMAN II In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 344. (po anglicky)

[:KZD2-5] THEOPHANO In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2064. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]